22. Dvíhaš ma do vetra, unášať ma dávaša rozpúšťaš ma v hukote búrky.
23. Veď viem, že ma vedieš na smrťa do domu, kde sa stretnú všetci živí.
24. Či človek nevystrie rukuspod zrúcanín,vo svojej záhube nevolá o pomoc?
25. Či som neplakal nad tými,čo prežívali tvrdé dni,a nesmútil som z dušenad chudobnými?
26. Keď som sa však úfal dobru,prišlo zlé,očakával som svetlo,a prišla mrákava.
27. Vnútornosti sa mi búriaa nemôžu sa upokojiť,doľahli na mňa časy biedy.
28. V smútku chodím bez jasu slnka,staviam sa do zhromaždeniaa volám o pomoc.
29. Stal som sa bratom šakalova spoločníkom pštrosov,
30. sčernela koža na mne,kosti mi horia od horúčky.