33. "Odňatá je radosť a plesaniezo sadu a z Moábu;odstránil som hrozno z kadí,nikto nebude lisovaťs radostným pokrikom;ich pokrik nebuderadostným pokrikom."
34. "Krik Chešbónu znie až po Eleále, až po Jahac; vydávajú svoj hlas od Cóaru po Chórónajim, po Eglat-Šelišijá; lebo aj vody Nimrímu budú púšťou."
35. Skoncujem v Moábe s tými - znie výrok Hospodinov - ktorí vystupujú na obetnú výšinu a kadia svojim bohom.
36. Preto vzlyká moje srdce nad Moábom ako flauta a moje srdce vzlyká nad mužmi Kír-Cheresu ako flauta. Pretože sa stratilo, čo si naodkladal.
37. Veď každá hlava je lysá a každá brada oholená, na všetkých rukách sú krvavé zárezy a na všetkých bedrách vrecovina.
38. "Na všetkých moábskych strechách a námestiach je samý žalospev; lebo som roztrieskal Moáb ako nádobu, v ktorej nikto nemá záľubu - znie výrok Hospodinov."
39. Ako je len zlomený! Ako kvília! Ako zahanbene sa Moáb dal na útek! Moáb bude na výsmech a úžas celému svojmu okoliu.
40. Lebo takto vraví Hospodin:Ajhľa, priletí ktosi ako orola rozprestrie si krídla nad Moábom.
41. Zaujaté sú mestá,zabrané sú pevnosti.V onen deň bude srdcemoábskych hrdinovako srdce ženypri pôrodných bolestiach.