16. Ajhľa, do dlaní som si ťa vyryl,tvoje hradby sú ustavičnepredo mnou.
17. Ponáhľajú sa tvoji stavitelia,odídu od teba tí,čo ťa búrali a rúcali.
18. Pozdvihni oči vôkol a pozri,všetci sa zhromaždiaa prídu k tebe.Akože ja žijem- znie výrok Hospodinov -všetkých si ich oblečieš ako skvosta opášeš sa nimi ako mladucha.
19. Lebo tvoje zrúcaniny a pustatinyi tvoja spustošená krajinabude teraz priúzkapre tvojich obyvateľova tvoji ničitelia budú ďaleko.
20. Synovia zrodení v tvojej bezdetnostiti ešte zreteľne povedia:Úzke mi je miesto,odstúp sa mi, aby som mohol bývať.