14. Keď Jozef pochoval otca, vrátil sa do Egypta, on i jeho bratia a vôbec všetci, ktorí šli s ním pochovať jeho otca.
15. Keď Jozefovi bratia videli, že im otec umrel, povedali: Možno, že Jozef bude teraz nepriateľsky vystupovať proti nám a odplatí nám všetko zlo, ktoré sme mu vykonali.
16. Preto odkázali Jozefovi: Tvoj otec pred svojou smrťou prikázal:
17. Takto povedzte Jozefovi: Ach, odpusť, prosím, svojim bratom ich priestupok a ich hriech, že ti ublížili. Odpusť teraz, prosíme, svojim bratom ich priestupok a ich hriech, že ti ublížili. Odpusť teraz, prosíme, previnenie služobníkom Boha tvojho otca. Jozef plakal, keď mu to hovorili.
18. Potom jeho bratia pristúpili, padli pred ním a povedali: Hľa, sme tvojimi sluhami.
19. Ale Jozef im odpovedal: Nebojte sa! Či ja tu stojím namiesto Boha?
20. Vy ste, pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré, aby tak učinil, čo je dnes zjavné: totiž, aby mnohých ľudí zachoval nažive.
21. Teraz sa však nebojte, ja budem živiť vás aj vaše deti. Tak ich potešoval a vľúdne hovoril s nimi.
22. "Tak ostal Jozef bývať v Egypte, on i dom jeho otca; Jozef žil 110 rokov."
23. "Jozef videl tri pokolenia Efrajimových synov; ba aj synovia Menaššeho, syna Máchíra sa narodili na Jozefových kolenách."