27. Prečo si mi zatajil, že hodláš ujsť, a prečo si ma okradol? Neoznámil si mi to, aby som ťa mohol s radosťou vypraviť so spevmi, s bubnami a harfami,
28. a nedovolil si mi pobozkať vnukov a dcéry. To si urobil nerozumne.
29. Mal by som dosť moci urobiť vám zle, ale minulej noci mi Boh vašich otcov hovoril takto: Chráň sa akokoľvek dohovárať Jákobovi!
30. Ale keď si už nadobro odišiel, lebo si veľmi túžil po otcovskom dome, prečo si ukradol mojich bôžikov?
31. Tu Jákob odpovedal a riekol Lábánovi: Nuž, bál som sa, lebo som si myslel, že by si mi mohol nasilu odňať svoje dcéry.
32. "U koho však nájdeš svojich bôžikov, ten nech neostane nažive; v prítomnosti našich príbuzných si poprezeraj, čo je u mňa, a vezmi si, čo je tvoje. Jákob totiž nevedel, že ich Ráchel ukradla."
33. Lábán vošiel do Jákobovho stanu, do stanu Leinho i do stanu oboch dievok, ale nenašiel nič. Potom vyšiel zo stanu Leinho a vošiel do stanu Ráchelinho.
34. Ráchel však vzala teráfim a položila ich do ťavieho sedla a posadila sa na ne. Lábán prekutal celý stan, ale nenašiel nič.
35. Ona však povedala otcovi: Nehnevaj sa, pane môj, že nemôžem vstať pred tebou, lebo mám to, čo mávajú ženy. Hľadal teda, ale teráfim nenašiel.