25. Keď Ráchel porodila Jozefa, povedal Jákob Lábánovi: Prepusť ma, rád by som odišiel domov do svojej krajiny.
26. "Daj mi moje ženy, za ktoré som ti slúžil, i moje deti, aby som mohol ísť; veď ty vieš, ako som ti slúžil."
27. Lábán mu však povedal: Kiežby som tak našiel priazeň v tvojich očiach! Veštbou som sa dopátral, že Hospodin ma požehnáva pre teba.
28. Urči si odmenu a dám ti ju.
29. "On však odvetil: Ty vieš, ako som ti slúžil a čo sa stalo z tvojho stáda pri mne;"
30. lebo to málo, čo si mal pred mojím príchodom, sa hojne zveľadilo, a pri každom mojom kroku teba Hospodin požehnal. Kedy budem môcť už teraz pracovať pre vlastnú domácnosť?
31. On sa ho opýtal: Čo ti mám dať? Jákob odpovedal: Nič mi nedávaj! Znova ti budem pásť a strážiť ovce, ak mi splníš túto podmienku:
32. "Dnes prejdem celým tvojím stádom; vylúč odtiaľ každý fľakatý a strakatý kus, každý černastý kus spomedzi jahniat i strakatú a fľakatú spomedzi kôz, a to mi bude odmenou."
33. Keď pôjde o moju mzdu, pred tebou bude za mňa hovoriť moja statočnosť. Všetko, čo nie je fľakaté alebo strakaté medzi mojimi kozami, a čo nie je černasté medzi jahňatmi, pokladaj za krádež.
34. Lábán povedal: Dobre, nech sa stane podľa tvojho slova.