4. Jákob sa im prihovoril: Bratia moji, odkiaľ ste? Oni mu odpovedali: Sme z Cháránu.
5. Vtedy sa ich opýtal: Poznáte Náchórovho syna Lábána? A oni odpovedali: Poznáme.
6. Potom sa ich opýtal: A má sa dobre? Oni odpovedali: Dobre. Hľa, jeho dcéra Ráchel práve prichádza s ovcami.
7. "On im však povedal: Veď je ešte ďaleko do konca dňa, nie je čas zháňať stáda; napojte ovce a choďte ich pásť!"
8. Nato mu odpovedali: Nemôžeme, kým nebudú pozháňané všetky stáda. Potom sa kameň sponad otvoru studne odvalí a napojíme ovce.
9. "Keď sa s nimi ešte zhováral, prišla Ráchel s ovcami svojho otca; ona ich totiž pásavala."
10. Keď Jákob uzrel Ráchel, dcéru matkinho brata Lábána, a ovce Lábána, brata svojej matky, pristúpil, odvalil kameň sponad otvoru studne a napojil ovce matkinho brata Lábána.
11. Jákob pobozkal Ráchel a nahlas zaplakal.
12. Potom Jákob oznámil Ráchel, že je príbuzným jej otca a Rebekiným synom. Ona odbehla a oznámila to svojmu otcovi.
13. Keď Lábán počul správu o Jákobovi, synovi svojej sestry, vybehol mu naproti, objal ho, pobozkal a voviedol do svojho domu. On vyrozprával Lábánovi všetko, čo sa stalo.
14. Lábán mu povedal: Ty si naozaj moja kosť a moje telo! I pobudol u neho mesiac.
15. Potom povedal Lábán Jákobovi: Budeš mi vari zadarmo slúžiť, pretože si môj príbuzný? Povedz mi, aká bude tvoja odmena!
16. Lábán mal dve dcéry. Staršia sa volala Lea a mladšia Ráchel.
17. "Lea mala nevýrazné oči; Ráchel však bola peknej postavy i peknej tváre."
18. Jákob si zamiloval Ráchel a povedal: Za tvoju mladšiu dcéru budem slúžiť sedem rokov.
19. A Lábán odpovedal: Radšej ju dám tebe ako cudziemu mužovi. Zostaň u mňa.
20. Tak Jákob slúžil za Ráchel sedem rokov, ale videlo sa mu to len ako niekoľko dní, lebo ju miloval.
21. Jákob povedal Lábánovi: Daj mi teraz moju ženu, aby som smel k nej vojsť, lebo môj čas už uplynul.