36. Nato Ézav povedal: Či nemá právom meno Jákob, veď ma už dva razy podviedol: Vzal mi prvorodenstvo, a teraz, hľa, uchvátil mi po žehnanie. A dodal: Pre mňa si nezachoval požehnanie?
37. Izák odpovedal Ézavovi: Hľa, pánom som ho ustanovil nad tebou, a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov, obilím i muštom som ho zaopatril. Čože môžem urobiť pre teba, syn môj?
38. A Ézav povedal otcovi: Či máš len jedno požehnanie, otče? I mňa požehnaj, otče môj! Nato Ézav hlasite zaplakal.
39. Tu odpovedal otec Izák:Ajhľa, bez žírnych stráníbude tvoje obydliea bez nebeskej rosy zhora.
40. Budeš sa živiť svojím mečom,slúžiť však budeš svojmu bratovi,No keď sa vzpružíš,odhodíš jeho jarmo zo svojej šije.
41. Vtedy Ézav znenávidel Jákoba pre požehnanie, ktoré mu dal otec. Ézav si povedal: Nastanú dni smútku za mojím otcom a vtedy zabijem svojho brata Jákoba.
42. Keď Rebeke oznámili reči jej staršieho syna Ézava, dala si zavolať svojho mladšieho syna Jákoba a povedala mu: Hľa, tvoj brat Ézav ti strojí pomstu a chce ťa zabiť.