14. Nato Abrahám včas ráno vzal chlieb a kožený mech s vodou, dal to Hagare, naložil jej chlapca na chrbát a poslal ju preč. Ona odišla a blúdila po púšti Beér-Šeba.
15. Keď sa jej minula voda z mecha, pohodila dieťa pod jeden z kríkov,
16. odišla a sadla si opodiaľ naproti, asi na dostrel z luku. Lebo povedala: Nemôžem sa dívať na smrť dieťaťa. Sadla si naproti nemu a dieťa začalo nahlas plakať.
17. "Boh však začul chlapcov hlas; anjel Boží zavolal z neba na Hagaru a riekol jej: Čo ti je, Hagar? Neboj sa, lebo Boh začul chlapcov hlas tam, kde bol."
18. Vstaň, vezmi chlapca a drž ho pevnou rukou, lebo z neho utvorím veľký národ.