16. Lebo kráľ vypočuje a vyslobodí svoju služobnicu z ruky človeka, ktorý chce vyhladiť mňa spolu s mojím synom z Božieho dedičstva.
17. Tvoja služobnica si ešte povedala: Nech mi bude útechou slovo pána, môjho kráľa, lebo kráľ, môj pán, je ako Boží anjel: vybadá dobré i zlé. Hospodin, tvoj Boh, buď s tebou!
18. Potom kráľ žene odpovedal: Nezatajuj mi nič z toho, čo sa ťa opýtam. Žena odvetila: Nech hovorí kráľ, môj pán.
19. "Kráľ povedal: Nie je s tebou vo všetkom tomto ruka Jóábova? Žena odpovedala: Ako žije duša, pán môj, kráľ, nikto sa nemôže odchýliť ani napravo ani naľavo od toho, čo hovoril kráľ, môj pán; lebo tvoj služobník Jóáb mi to sám rozkázal a on vložil do úst tvojej služobnice všetky tieto slová."
20. Tvoj služobník Jóáb to urobil tak preto, aby tá vec dostala iný obrat. Ale môj pán je múdry ako Boží anjel: vie všetko, čo sa deje na zemi.
21. "Nato povedal kráľ Jóábovi: Dobre, urobím to; choď a doveď späť mládenca Absolóna."
22. Vtedy Jóáb padol tvárou k zemi, poklonil sa, ďakoval kráľovi a povedal: Dnes vie tvoj služobník, že som našiel priazeň v tvojich očiach, pán môj a kráľ, lebo kráľ splnil žiadosť svojho služobníka.
23. Potom Jóáb vstal, odišiel do Gešúru a priviedol Absolóna do Jeruzalema.
24. Ale kráľ povedal: Nech sa vráti do svojho domu, nech neuzrie moju tvár. Tak sa Absolón vrátil do svojho domu, ale kráľovu tvár nevidel.
25. V celom Izraeli nebolo takého krásneho muža, ktorého by tak chválili ako Absolóna, od hlavy až po päty nebolo na ňom chyby.
26. Keď si strihával hlavu - a robil to každoročne preto, že mu bola ťažká - vlasy z jeho hlavy vážili dvesto šekelov kráľovskej váhy.