7. Vstali teda a utiekli za súmraku. Zanechali svoje stany, kone, osly aj tábor tak, ako bol, a utekali o život.
8. Keď malomocní prišli na okraj tábora, vošli do prvého stanu, najedli sa, napili, odniesli odtiaľ striebro, zlato i šatstvo a odišli to ukryť. Potom sa vrátili, vošli do ďalšieho stanu, a aj odtiaľ odniesli ukryť.
9. Zrazu povedali jeden druhému: Nerobíme správne. Tento deň je dňom dobrých zvestí - a my mlčíme. Ak budeme čakať až do ranného svitu, dopustíme sa previnenia. Poberme sa a poďme to oznámiť kráľovskému domu.
10. Keď došli, zakričali na stráže mestskej brány a oznámili im: Vošli sme do sýrskeho tábora, a hľa, nieto tam nikoho, ani ľudský hlas sme nepočuli, len kone a osly popriväzované a stany tak, ako boli.
11. Stráže brán to zakričali ďalším, až to bolo ohlásené v kráľovskom paláci.